9.1 Na čo pamätať pri výučbe žiakov so zrakovým postihnutím?
Sluchové vnímanie
Ak študenti používajú pri výučbe počítač, je potrebné používať čítač obrazovky s kvalitným syntetizérom reči, aby mu dobre rozumeli a mohli sa sústrediť na preberanú problematiku.
Dôležité je, aby si žiaci vedeli a mohli samostatne nastaviť pre nich optimálnu hlasitosť a rýchlosť reči.
Ak sa pri výučbe používajú zvukové súbory s prirodzenými zvukmi, mali by sa použiť zvuky, ktoré majú žiaci asociované s príslušnými podnetmi. Ak sú to napríklad zvuky zvierat, mali by to byť zvieratá,
s ktorými žiaci už prišli do kontaktu.
Všetky používané digitálne pomôcky (aplikácie v počítači, robotické hračky, mobilné zariadenia, laboratórna aparatúra) by mali byť vhodne ozvučené, aby mali žiaci dostatočnú spätnú väzbu.
Hmatové vnímanie
Ak je pre pochopenie učiva dôležité sprostredkovať žiakom vizuálny obsah (napríklad obrazovky, laboratórnej aparatúry a pod.),
treba použiť taktilné obrázky alebo 3D-modely ilustrujúce aktuálnu situáciu. Žiaci tak lepšie pochopia podstatu problému a ľahšie si osvoja potrebné zručnosti.
Všetky používané digitálne pomôcky (napríklad robotické hračky, mobilné zariadenia) by mali mať dôležité miesta na povrchu označené reliéfnymi prvkami.
Predstavivosť
Predstavivosť, resp. súbor obrazov o predmetoch a javoch v našom vedomí, ktoré momentálne nevnímame, ale boli predmetom nášho vnímania v minulosti, má u žiakov s ťažkým zrakovým postihnutím svoje špecifické odlišnosti oproti intaktným žiakom (Jakabčic - Požár, 1996).
Predstavy vytvorené na základe sluchového vnímania sú vo vyučovacom procese najčastejšie kódované do reči. Učiteľ využitím slovných konštrukcií sprostredkúva nevidiacemu žiakovi také informácie, ktoré si vidiaci žiaci osvojujú automaticky, prostredníctvom zrakového vnímania.
Na vyučovaní je potrebné žiakom slovne popísať situáciu, ale zbytočne ich nezahltiť nepodstatnými detailami, aby sa dokázali sústrediť na riešenie problému.
Žiaci by mali pracovať s informáciami, ktorým rozumejú a dokážu si predstaviť ich význam. Vhodné je zapájať čo najviac zmyslov a použiť aj taktilné obrázky alebo 3D-modely, ak ich má učiteľ k dispozícii.
Motivácia a pozornosť
Z hľadiska motivácie a pozornosti si treba uvedomiť, že „u nevidiacich, nenavyknutých na mnohé stimulácie, je pud zvedavosti znížený.
Ďalej je zrejmé, že zmenšené množstvo podnetov u nevidiacich nemôže prispievať ani k stálosti pozornosti, pretože jednotvárnosť sluchových podnetov ich rýchlo unavuje a nutne vedie k rozptyľovaniu pozornosti“ (Požár, 2003).
Učiteľ by nemal príjem informácií obmedziť iba na sluchové vnímanie, ale mal by sa snažiť v čo možno najväčšej miere využívať aj hmatové vnímanie.
Ak sa na výučbe používa počítač, vhodné je striedať aktivity, v ktorých sa používa syntetický hlas, s aktivitami, v ktorých sa používa prirodzený hlas alebo prirodzené zvuky.
Podobne je vhodné striedať činnosti s počítačom a bez neho.
Všeobecné odporúčania
Inštrukcie majú byť jasné a presné. Nie je napr. vhodné použiť výraz "tam" pri niekom, kto nemôže vidieť, kam ukazujeme. Ak už študent má informácie o usporiadaní zariadení miestnosti, je lepšie povedať napr. "pri dverách" alebo "v zadnej časti miestnosti".
Osvetlenie je pre ľudí s poruchami zraku veľmi dôležité. Pri vysvetľovaní sa treba postaviť na dobre osvetlené miesto tvárou k študentom, ale nie priamo pred okno, lebo tvár bude v tieni.
Študentom s poruchami zraku vyhovuje sedieť blízko miesta, kde sa niečo odohráva.
Niektorým študentom pomáha nahrávanie výkladu. Netreba sa znepokojovať, ak o to požiadajú, pretože to môže byť pre nich najefektívnejší spôsob, ako si zhrnúť materiál a myšlienky.
Niektorí študenti používajú aj iné zmysly na prístup k informáciám, napr. potrebujú si ohmatať tvar prístroja. Počas demonštrácie väčšieho predmetu je pre nich výhodné položiť si svoju ruku na ruku učiteľa a tak vnímať objekt.
Nevidiaci a slabozrakí študenti sú pri prijímaní informácií viac závislí od sluchového vnímania, preto treba čo najviac zredukovať vedľajšie zvuky, ktoré môžu pôsobiť rušivo. Tiež je dôležité rozprávať zreteľne.
Videofilmy, rôzne názorné pomôcky a písanie na tabuľu majú pre nevidiacich a slabozrakých tiež svoju cenu. Všetok vizualizovaný materiál však musí byť verbalizovaný (slovne opísaný) a všetky texty treba prečítať nahlas. Nové a nezvyčajné slová je potrebné vyhláskovať.
Nevidiaci a slabozrakí študenti uprednostňujú písomné zadania pri skúškach v alternatívnej forme - v zväčšenom písme, načítané v audiosúboroch alebo vytlačené do bodového písma.
Je pre nich výhodné prezentovať vypracovanie zadania buď na počítači, alebo za pomoci zapisovateľa (osobný asistent predčíta otázky a zapíše / zakrúžkuje odpovede) alebo načítané v audiosúbore.
V prípade, že použijú hociktorú z uvedených foriem, treba počítať s tým, že budú potrebovať samostatnú miestnosť a predĺžený čas na vypracovanie zadania.
Ak študenti potrebujú študijné texty vo zvukovej forme alebo v bodovom písme, ocenia, ak dostanú zoznam študijnej literatúry v dostatočnom predstihu.
Tlačené diagramy a texty v čiernotlači sú ľahšie rozlúštiteľné, ak sú čisté (dobrá tlač) a jednoduché na nelesklom papieri s dobrým farebným kontrastom. Uprednostňuje sa kvalitná čerň na bielom papieri.
Vhodné je úhľadné usporiadanie a nie veľa textu na jednej strane.
9.2 Na čo pamätať pri výučbe žiakov so sluchovým postihnutím?
Učiteľ sluchovo postihnutého žiaka si musí byť vedomý toho, že nemôže ukazovať niečo na tabuli (obrazovke, laboratórnej aparatúre) a zároveň to slovne komentovať, pretože žiak môže sledovať buď jedno, alebo ústa učiteľa.
Takže najprv treba vysvetliť ústne, potom treba ukázať na tabuli (obrazovke, laboratórnej aparatúre). Rozprávať treba vždy tvárou k študentovi a vyslovovať treba zreteľne.
Žiak ľahšie vníma dynamické prvky ako statické. Ľahšie sa dá niečo pochopiť pomocou animácie, videa a obrázkov ako čítaním textu.
Nepočujúci študent nie je schopný zapisovať si poznámky alebo čítať rozdané texty súčasne s odzeraním z úst alebo s koncentrovaním sa na tlmočníka.
Je veľmi užitočné, ak mu pripravíme a vopred poskytneme poznámky a pracovné texty.
9.3 Na čo pamätať pri výučbe žiakov s pohybovým postihnutím?
Študenti s pohybovým postihnutím potrebujú vydať mimoriadne fyzické úsilie pri vykonávaní bežných činností, a preto sa rýchlo unavia. Potrebujú čas na oddych a ten by im mal byť umožnený zvlášť pri skúškach a časovo limitovaných úlohách.
Písomné záznamy alebo nahrávky prednášok pomôžu tým, ktorí vynechali výučbu, alebo ktorí majú ťažkosti robiť si poznámky.
Niektorí študenti využívajú služby osobného asistenta na zapisovanie poznámok alebo na vykonávanie praktických úloh a pokusov.
Nové a stresujúce situácie môžu zvyšovať svalové napätie a znižovať zručnosť a ovládanie, zvlášť u študentov s mozgovým poškodením. V takýchto prípadoch volíme individuálny prístup.
Študenti s pridruženými problémami vnímania potrebujú podporu pri sledovaní alebo vykonávaní prác s tabuľkami a mriežkami.
Invalidné vozíky zaberajú viac miesta než bežné stoličky. S týmto faktom treba počítať pri tvorbe rozvrhu (voľba miestnosti, jej zariadenie...).
Ideálne je nechať dostatok priestoru na to, aby sa študent mohol sám rozhodnúť, či chce sedieť vpredu alebo vzadu.
9.4 Na čo pamätať pri výučbe žiakov s poruchami učenia?
Pre študentov s poruchami
písania môže pri písomných prácach vhodne poslúžiť počítač, ktorý
poskytuje nielen čitateľný výstup, ale aj možnosť kontroly pravopisu.
Hlasový výstup z počítača prečíta, čo je napísané a dovoľuje študentovi
reorganizovať prácu v jej priebehu. Pre dyslektikov je dôležité vedomie,
že o tieto aspekty "je postarané", a to im dovoľuje sústrediť sa skôr
na vyjadrovanie svojich myšlienok, než na trápenie sa s mechanizmami
písania.
Študenti môžu potrebovať na úlohy dlhší čas a
ak je potrebné zvládnuť niekoľko úloh za krátku dobu, ocenia pohyblivý
časový rámec na plnenie študijných povinností, predĺženie dostupného
času. V ich prípade nie je vhodné preverovať nové poznatky (práve
vysvetlenú látku), potrebujú dlhší čas na "uloženie" nových poznatkov.
Pre niektorých študentov je najvhodnejšie robiť si zvukovú nahrávku výkladu, ako aj iných aktuálnych stretnutí (konzultácií).
Poskytnutie zoznamov literatúry vopred je
vhodné pre tých, ktorí si potrebujú dať materiály spracovať do zvukovej
formy, alebo ktorým čítanie trvá dlhšie.
Väcšina dyslektikov nemá pri štúdiu
problémy, ak dostanú informácie v zvukovej forme. Môžu
uprednostňovať to, že im budú skúšobné otázky prečítané, alebo pri
skúškach využijú zapisovateľa. V prípadoch, keď je to možné, je vhodné
nahradiť písomnú formu skúšky ústnou. Treba klásť priame a zreteľné
(jednoznačné) otázky. Zbytočne abstraktný alebo umelý jazyk môže byť
mätúci.
U študentov so špecifickými poruchami učenia
sa ich porucha môže zhoršovať stresom. Predĺženie času pri skúšaní a
iných formách hodnotenia odpovede, ktoré umožní pozorné prečítanie
otázky a korigovanie rukopisu, a flexibilita pri určovaní termínov na
vypracovanie úloh, to pomáhajú zmierniť.
V prípade písomnej skúšky môže študent so špecifickými poruchami učenia uprednostňovať použitie počítača.
JAŠKOVÁ, Ľ., KALIAKOVÁ, M. Kognitívne schopnosti nevidiacich žiakov druhého stupňa ZŠ a ich využitie pri vyučovaní informatiky In: TRAJTEĹ, Ľ. (Eds.) Didinfo 2016, Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2016. ISBN 978-80-557-1082-2
POŽÁR, L. Patopsychológia a psychológia jedincov s rôznym druhom postihnutia. Bratislava : MABAG, 2003. ISBN 80-89113-07-9.
JAKABČIC, I., POŽÁR, L. Všeobecná patopsychológia. Patopsychológia mentálne postihnutých. Bratislava : IRIS, 1996. 194 s. ISBN 80-88778-11-5.
